Dovolenkový trip leto 2023 /časť I./
Už je u nás taká malá tradícia, že leto začíname júnovým tripom do Talianska a tento rok nebol výnimkou. Ešte na začiatok tohto blogu by som rád poďakoval Ajťákom a ich webu www.ajtaci.sk, nakoľko moje cestovanie podporujú už dlhodobo a vďaka ich podpore sme mohli aj tentokrát navštíviť veľa zaujímavých miest. Veď posúďte sami;
Tak ako je u mňa zvykom tento náš letný trip/dovolenku/expedíciu (všetko v jednom) som plánoval niekoľko mesiacov dopredu. Samozrejme, že najskôr je potrebné zvoliť tú správnu destináciu a u nás už dlhodobo víťazí Taliansko, konkrétne mesto Lignano. Boli sme tam aj minulý rok a boli sme veľmi spokojní. Blogy z minulého leta nájdete tu. Ubytovanie si vždy riešime sami a táto úloha vždy pripadne mojej manželke Kamilke. Apartmán si objednáme priamo z talianskeho webu a ušetríme nemalé peniaze ako by sme šli cez cestovku. Ok, miesto sme mali, apartmán tiež, zostávalo už len naplánovať cestu tam, program počas nášho pobytu a samozrejme cestu naspäť. Ti ktorí ma už sledujú dlhšie vedia, že všetky moje cesty sa snažím plánovať tak, aby sme videli čo najviac zaujímavých miest a hradov. V Talianskom regióne Friuli sme už niečo pochodili, no stále tu máme nejaké hradné resty, takže je pochopiteľné, že som si musel na to posvietiť. Ako som písal príprava bola dlhá a náročná. Stále som špekuloval, ako to správne pripraviť a minimalizovať náklady a vidieť toho čo najviac. Nakoniec som mal okolo 30 bodov naplánovaných, len na prvý deň a vlastne našu cestu k moru. Je mi jasné, že teraz si asi ťukáte na čelo a hovoríte si: ten Lovec hradov nie je normálny a viete čo? Ja nie som normálny 🙂
Všetko začalo asi o pól jednej ráno. Budík zvonil, ale ja som nespal. Vždy, keď sa teším na nejaký výlet nemôžem zaspať, poznáte to? Veci a kufre sú už pripravené. Stačí sa obliecť a vyraziť. Bol piatok, pardón vlastne už sobota. Posledný júnový týždeň (áno mi chodíme na dovolenku v júni). Čakala nás asi sedem a pol hodinová cesta do Talianska. Hej, len to je údaj pre bežného dovolenkára. My sme však LOVCI HRADOV a okolo druhej hodiny ráno sme už stáli v Bratislave. Auto trebalo dotankovať. Verte mi nikto normálny by nechcel tankovať v Rakúsku na diaľnici, tie ceny sú tam šialené. Ďalšia zastávka bola naplánovaná až v trištvrte cesty medzi Grazom a Wolfsbergom na odpočívadle „Twimberg nord“.
Stojí tam taká kovová vyhliadka, naša stará známa a sú znej zaujímavé výhľady na okolie avšak vyhliadka vyzerá akoby mala každú chvíľu spadnúť. Vytiahli sme naše povästné „šnicle s chlebom“ a termo fľašky Harry Potter, ktoré máme od Ajťákov. Prečo Harry Potter, lebo tie filmy milujeme a tie fľašky sú kvalitné. V dvoch sme mali teplý čaj a v dvoch studenú vodu nakoľko už o pár hodín sme mali pekný výpek. Každopádne po občerstvení sme sa vydali opäť na cestu, ešte hodinku a pól cesty a boli sme na našom prvom hrade a mieste. Hrad Finkenstein sa nachádza neďaleko mesta Finkenstein am Faaker See. Prešli sme Klagenfurt, Villach a po pár km sme sa stočili akoby naspäť.
Tento hrad vyzeral na fotkách impozantne, využíva sa aj ako amfiteáter. Avšak po príchode som zistil, že toto nie je to pravé. Prostredie je nádherné, z hradu sú krásne výhľady na neďaleké jazero. Tým to však končí. Hrad je dosť nešťastne zrekonštruovaný a chýba mu tá správna atmosféra. Odchádzali sme mierne sklamaní, v meste sme doplnili pohonné hmoty a vydali sa smer Taliansko, Tarvisio. V pôvodnom pláne boli ešte ďalšie dva hrady v Rakúsku, no Finkenstein nám zobral viac času ako som myslel. Nevadí, chuť sme si napravili jazerom Lago del Predil a menšou pevnosťou Forte del Lago Predil.
Jazero sa nachádza asi 12 km od mesta Tarvisio takže je to asi, len 15 minútová zachádzka a ste tam. Jazero sa nachádza vo výške 969 m.n.m a má rozlohu približne jeden kilometer štvorcový a nádhernú priezračnú vodu. Na brehoch jazera nájdete aj z časti voľne prístupnu pevnosť Forte del Lago Predil. Priamo pri pevnosti nájdete pár miest na zaparkovanie, ako aj prístup k jazeru. Príjemné a pekné miesto vhodné napríklad na menší piknik. Z jazera môžete ďalej pokračovať smerom do Slovinska, ako sme to urobili my pred rokom (viacej sa dočítate tu: trip vo dvojici 2022). Avšak my sme sa teraz vrátili naspäť do mestečka Tarvisio. Po ceste sme si spravili menšiu zastávku pri vodopáde Cascate del Predil.
Vodopád nájdete nad mestečkom Cave del Predil. Zaparkovať môžete tu ( 46,4393289, 13,5720064 ) a menším chodníkom ste za pár minút pod vodopádom. Nečakajte nič svetoborné, ale ako menšia zastávka a spestrenie cesty je tento vodopád dobrý. Ok videli sme už hrad, jazero, pevnosť, vodopád, tak prečo ešte nepozrieť aj bunker? Nachádza sa len 15 minút od nášho východiskového bodu mesta Tarvisio. Ideme už smer Udine, ale po štátnej ceste. Bunker sa nachádza pod pevnosťou Hansel. Auto zaparkujeme oproti pizzerii Rio Argento a po pár minútach chôdze sme na mieste. Obrovská pevnosť, ktorú je vidieť aj z diaľnice (pred rokom som ju takto aj objavil) je predurčená na menšie dobrodružstvo. Baby nechávame v aute a spolu s Lovcom Hradov juniorom ideme preskúmať aj podzemie bunkru.
Situáciu sme však (som) trochu podcenili. Absolútna tma a obrovský niekoľko poschodový labyrint chodieb je síce úžasný, no bez poriadnej baterky, mierne rizikový. Svetlo na mobilnom telefóne nestačí. Preskúmali sme teda, len malú časť. Stretli sme nemecký, pár o ktorom som si najskôr myslel, že to je nejaký prízrak. V tej tme vás napádajú rôzne veci. Nevadí o rok sa vrátime a patrične vybavení toto miesto musíme preskúmať skrz na skrz. Čas hral nemilosrdne proti nám a tak toto bolo posledné dobrodružstvo tohoto dňa. Čakalo nás ešte cca 150 kilometrov do mesta Lignano Sabbiadoro, ubytovať sa a vybaliť. Tentokrát sme zvolili strešný apartmán vo vysokom apartmánovom dome Ida.
Manželka vždy rieši ubytovanie priamo s talianskymi agentúrami a dá sa takto ušetriť dosť peňazí. My sme mali obrovský trojizbový apartmán s verandou a výhľadom priamo na more za necelých 600€ na týždeň vrátane klimatizácie. S najväčšou pravdepodobnosťou aj ďalší rok pôjdeme do Lignana nakoľko nám toto mestečko vyhovuje aj z dôvodu, že je pet friendly a nachádza sa tu aj psia pláž a my si nevieme predstaviť dovolenku bez našich dvoch malých chlpáčov. Bývali sme asi 150 metrov od pláže, blízko obchodu a pár metrov ďalej začínala pešia zóna. Samozrejme dostatok pizzérií v okolí je ďalšie veľké plus, lebo my pizzu milujeme.
Ďalšie dva dni sme si dali pokoj a užívali si pláž, večerné prechádzky, pešia zóna je tu obrovská a večerný život tu stojí za to. Do kariet nám potom hral jeden deň kedy to s počasím vyzeralo všelijako a tak sme ho celý využili na lovenie hradov. Po výdatných raňajkách, ktoré som pripravil sme sa presunuli po diaľnici do obce Osoppo, kde priamo nad týmto „mestečkom“ stojí rozsiahla pevnosť. Autom sa dostanete až úplne nahor. Parkovanie je bezplatné, vstup je bezplatný, všetko pekne voľne prístupné a o okolie upravené.
Z jednej strany vidíte rieku Tagliamento a z druhej môžete dovidieť až na hrad Castello Di Gemona, ale o ňom až neskôr. Pevnosť je naozaj rozsiahla takže sa tú chvíľu zdržíte, tak ako aj my. Menší bufet je už len bonus, ako aj jazierko s rybkami, ktoré vás budú prenasledovať. boli sme tam cez týždeň, takže prakticky žiadni ľudia. Mne osobne sa odtiaľ ani nechcelo odísť, no na ten deň sme mali toho ešte dosť na pláne a tak sme vyrazili smer Castello Savorgnan Di Artegna.
Čo sa však môže stať Lovcom Hradov po ceste „neznámou“ krajinou, keď sa presúvame na hrad? Áno v diaľke som si všimol krásny hrad nad ešte krajším mestečkom Gemona. Samozrejme som hneď tento nový a naozaj neplánovaný hrad zaradil do programu, času sme mali dosť a nebolo kam sa ponáhľať. Gemona je krásne malé historické mestečko, ktoré však v minulosti zasiahlo ničivé zemetrasenie. Hrad sa mi podarilo lokalizovať hneď a taktiež aj veľké parkovisko.
Odtiaľ sme sa intuitívne vybrali hľadať tú správnu cestu na hrad. V jednej uličke som si všimol úzku cestu, na ktorej boli historické fotografie mesta a hradu. To bola tá správna cesta. Zopár desiatok schodov a boli sme prakticky na hrade. Tu nás však čakalo nemilé prekvapenie: ďalej sme sa už nedostali, hrad bol uzavretý z dôvodu rekonštrukcie, toľká škoda. Nevadí aspoň máme dôvod sa sem opäť niekedy vrátiť. Celkom slušnou náplasťou nám nakoniec boli aspoň výhľady na mesto, tie boli naozaj nádherné.
Cestou z hradu smerom k autu sa Lucasko snažil zrátať schody, žiaľ presný počet vám nenapíšem, lebo tesne pred posledným sme sa zakecali a počet schodov už zabudol. Možno aj od hladu a tak sme si v aute dali menšiu prestávku. Jedlo sme si pripravili ešte ráno na apartmáne. Šetrí to čas ako by sme mali hľadať reštauráciu a v neposlednom rade nám to ušetrí aj nejaké peniaze. Ok, najedli sme sa a opäť sme vyrazili podľa plánu smer Castello Savorgnan Di Artegna. Bolo to len pár kilometrov, asi pätnásť minút jazdy. Na mieste nás však prekvapila jedna skutočnosť. Ten krásny hrad mal ešte o pár metrov ďalej svojho staršieho predchodcu.
Na mieste kostolíka stál v minulosti pôvodný hrad a jeho posledné zvyšky sú ešte stále jasne viditeľné. Našim cieľom však bol ten mladší a krajší hrad, do ktorého sme sa však nedostali. Nevadí dali sme hlavy hore a vyrazili na ďalšie miesto. Žiaľ toto je nevýhoda tých pekných/opravnených hradov, že nie vždy musia byť otvorené. Preto radšej do programu zaraďujem hlavne voľne prístupné miesta.
A tým ďalším miestom bolo Castello Di Coia. Hrad, ktorý sa podľa mňa podobá na náš hrad Dobrá Niva. Tiež z neho zostala vlastne len jedna stena.
Toto bolo asi to najmenej náročné miesto, ktoré sme počas celého tripu navštívili. Auto sme odparkovali maximálne dva metre od hradu. Zaujímavosťou tohto miesta je každoročný fakľový pochod, ktorý sa koná bezmála 7. storočí. Pekné miesto so zaujímavým výhľadom. Nás to však po chvíli začalo ťahať ďalej, na ďalší hrad – Castello Di Tricesimo. Ten bol vzdialený len asi 10 minút jazdy autom. Opäť ľahký prístup, žiaľ hrad bol uzavretý. Keď predchádzajúci hrad sa mi podobal na náš hrad tak ani Tricesimo sa nenechá zahanbiť.
Síce sa nepodobá na žiaden z našich hradov výzorovo, mal však podobný osud ako náš Pajštún. Napoleon ho dal zničiť aspoň teda jeho časť. Dnes je však hrad obnovený a patrí Františkánom. V tejto oblasti sú hrady v každom druhom meste a tak sme sa presunuli o necelé 2km na hrad Castello Di Cassacco. Opäť to bol však hrad, do ktorého sa nedalo dostať.
Pár fotiek z diaľky a už sme si to valili napraviť chuť na ďalší hrad. Castello Di Buja sľuboval voľne prístupnú zrúcaninu a tak som sa naň veľmi tešil. Nesklamal. Aj keď nás tu však prekvapil dážď. Dážď však nemôže zastaviť žiadneho dobrého Lovca Hradov.
Odpojil som sa od našej expedície a na vlastnú päsť som sa vydal na miesto. Bol to síce menší hrad, ale aspoň bol voľne prístupný. Dážď ustál a nás už čakal v ten deň posledný hrad. Castello Colloredo di monte Albano bol však uzavretý z dôvodu rekonštrukcie, nám to však v tej chvíli nevadilo.
Prežili sme krásny a zaujímavý deň, videli kopec nových miest. Čakala nás ešte cesta naspäť na apartmán.
Podvečer nás čakalo centrum mesta, výborná pizza, zmrzlina, pre decká za odmenu herňa. Lignano večer ožíva a ponúka veľa miest na zábavu všetkého druhu, avšak ja som už mal hlavu ponorenú do ďalšieho plánovania. Možností bolo viacero kam vyraziť.
To je však už druhý príbeh, ktorý sa dočítate v pokračovaní. Zatiaľ by som však chcel aj touto formou poďakovať firme BUSHMAN, ktorá nás vybavila kvalitným a veľmi pekným oblečením a hlavne Ajťákom, aj vďaka ich podpore sme mohli navštíviť toľko krásnych miest.
Koniec I. časti 🙂