SLOVAKIA
info@lovechradov.sk

Môj január 2022

Sprievodca navštívenými hradmi

Môj január 2022

AHOJTE všetci, ktorým sa páči moje cestovanie a chcú sa dozvedieť niečo viac o mojom cestovaní. Je to už tretí rok, čo som sa vydal na dráhu amatérskeho hradného cestovateľa . Neviem prečo, ale mám taký pocit, že tento rok bude ešte bohatší na hradné zážitky, ako tie predchádzajúce. Plány sú veľké: čaká ma východné Slovensko (na čo sa veľmi teším). Dostal som pozvanie (a nie jedno) do Českej republiky, samozrejme mám stále čo objavovať aj v Rakúsku. Najväčším mojím cieľom pre tento rok je však určite Taliansko a navštívenie miestnych hradov. Toto bol len taký menší úvod, čo všetko ma (dúfam) čaká .

Teraz by som vám však rád napísal, aký bol môj – respektíve náš mesiac január.

Schválne som napísal aj v množnom čísle, lebo tento mesiac som navštívil veľa hradných lokalít aj so svojou úžasnou rodinkou. Pozor, oni to so mnou ťahajú od začiatku, no predtým som väčšinou plánoval jednu, nanajvýš dve lokality do mesiaca. Teraz je nám aj desať málo.

Ako som v minulom blogu (December 2021) spomínal, tak sezónu chodenia po hradoch sme ukončili na Silvestra na hrade Uhrovec. Na nový rok sme si ešte dali pauzu, no hneď na ďalší deň sme si vymysleli výlet na hradisko Ducové-Kostolec. Veľmi pekné miesto, ktoré sme už síce navštívili, ale naozaj toto je presne to miesto kam sa človek rád vracia. Druhým cieľom našej výpravy bola obec Jalšové, kde na mieste kostola stál v minulosti hrádok.

Všetko pekné sa raz musí skončiť a tak aj moja vianočná/novoročná dovolenka sa skončila. Nebol by som to však zase ja, keby som aj v práci nešpekuloval a nevymyslel som nejaký nový cieľ, ktorý musím navštíviť. 249 je poradové číslo hradu Hirtenberg a keďže som ho lokalizoval rýchlejšie, ako som myslel, pokračoval som na ďalší jubilejný 250. navštívený hrad Festenberg. Tu som však trochu podcenil prípravu. Autom som sa neodvážil ísť po zasneženej ceste až na vrchol kopca, kde stál hrad. Takže som si vymyslel skratku krížom cez les až k hradu. Verte mi po ceste dole som sa viac šmýkal po zadku, ako som kráčal 🙂

V Rakúsku ma zastihla príjemná správa, konečne sme zladili termín na natáčanie na hrade Uhrovec. O Tom si môžete prečítať v mojom minulom blogu. Až si dobre spomínam, natáčanie bolo v piatok a v nedeľu som vymyslel menší trip pre celú rodinu na zaujímavé miesta, ktoré nám ešte zostali v bezprostrednom okolí  .

Začali sme v obci Bošany a pozreli miestny kaštieľ (pôvodne hrad), odkiaľ sme sa pozvoľna presunuli do neďalekej obce Klátova Nová Ves. Pardón, kecám… ešte predtým sme navštívili kostolík nad obcou Sádok. Na mieste kostola kedysi stálo hradisko Čížik. Toto bolo veľmi príjemné miesto, aj deckám sa páčilo. Nikde nikoho a pár minútová prechádzka, určite odporúčam navštíviť.

Odtiaľ je to pár minút a ste v obci Klátova Nová Ves, kde okrem honosného kaštieľa, hneď pri hlavnej ceste nájdete úžasnú stavbu. Pôvodne tvrz, teraz vkusne zrekonštruované miesto, ktoré až sa nemýlim slúži ako svadobná sieň.

Tu by som už náš výlet ukončil, ale na naliehanie môjho syna malého lovca hradov sme pokračovali ešte do obce Zemianske Kostoľany. Na jednom mieste nájdete kaštieľ, pamätník, ale aj vežu, ktorá podľa všetkého bola časťou hrádku či opevneného kaštieľa.

Toto bol náš prvý trip za mesiac január, ale čakal nás ešte jeden – o nič menej zaujímavý.

Tentoraz sme sa vybrali smer Nitra a začali sme na asi najznámejšom slovenskom kostolíku. Nad obcou Dražovce stojí jeden z najstarších kostolov u nás. Veľa ľudí však nevie, že stojí na mieste hradiska. Pozornému oku aj teraz neujdú valy, ktoré chránili toto zaujímavé miesto. Odtiaľ sme sa presunuli do neďalekej obce Podhorany, kde nájdete oproti škôlke na oplotenom pozemku miesto, kde stál v minulosti hrádok. Čo však ešte viac zaujme sú základy opevneného kostola len pár metrov odtiaľ. Pekné miesto s informačnou tabuľou, aj zaparkovať sa dá a čo je hlavné, absolútne nenáročné. Takže aj deckám sa veľmi páčilo. Za normálnych okolností by bolo vhodné odtiaľ pokračovať na Oponický hrad. Ten sme však už navštívili pred pár rokmi a teraz sme sa zamerali hlavne na nové, pre nás neprebádané lokality.

Prefrčali sme okolo už spomínaného Oponického hradu a dorazili sme do obce Nitrianska Streda. Na mieste evanjelického kostola to je ten pri rieke, stál kedysi vodný hrad a ešte aj teraz je jasne viditeľná vyvýšenina. Posledný hmatateľný dôkaz o polohe hradu. Všetky miesta, o ktorých teraz píšem sú naozaj čo sa týka presunu, parkovania aj samotného hľadania absolútne nenáročné. Tým pádom sme pokračovali ďalej do obce Žabokreky nad Nitrou, kde prakticky v strede obce stojí obytná veža/ Tvrz. Avšak miesto je neprístupné, takže len pár fotiek z diaľky a pokračujeme ďalej do dedinky Skačany. Tu sme pôvodne chceli navštíviť miestne nutrie, ktoré sa dajú ľahko kŕmiť v miestnom rybníku. Počasie však hralo proti nám a cesta k miestu bola rozbahnená. Všetko zlé je však k niečomu dobré a všimol som si, že hneď vedľa sa nachádzajú základy zaniknutého kostola sv Juraja. Kostol stál neďaleko cintorína a vedie k nemu asi päť minútová cesta. Pomaly sa už začalo zvečerievat. Mňa však napadlo, že mám ešte jeden rest v obci Diviacka Nová Ves. Je to kaštieľ, ktorý bol avšak pôvodne hrádkom. Miesto je však uzavreté, takže pár snímkov a išlo sa domov. Po ceste domov som mal ešte jednu milú povinnosť a odovzdal som v dolných Vesteniciach výherkyni veľkej vianočnej súťaže spoločenskú hru o hradoch 🙂

Taký bol môj/náš január, už teraz sa teším čo prinesie ďalší mesiac. Ďakujem, že ste to zvládli dočítať až do konca  a vidíme sa na nejakom hrade už čoskoro…