SLOVAKIA
info@lovechradov.sk

Waragod trip leto 2022 (kapitola I.)

Sprievodca navštívenými hradmi

Waragod trip leto 2022 (kapitola I.)

Blog o tom ako sme celá rodina navštívili 27 hradov a zámkov v troch krajinách za 9 dní a ešte si užili rodinnú dovolenku.

Všetko to začalo ešte v roku 2021 kedy mi napadlo spojiť našu „tradičnú“ rodinnú dovolenku s návštevou zaujímavých miest a predovšetkým hradov. Nanešťastie rok 2021 nebol tak úplne naklonený cestovaniu a svoj zámer som musel odložiť. Všetko zlé je na niečo dobré a mal som aspoň poriadnu porciu času pripraviť tento trip pre nadchádzajúci rok. Keď sme už pri tom plánovaní, tak je to (aspoň pre mňa) najdôležitejšia vec pri mojom cestovaní. Dnes ako píšem tento blog už plánujem najbližšie mesiace, nakoľko sa blížim k menšiemu jubileu (400. navštívený hrad). No vráťme sa späť k tomu, čo vám chcem napísať.

Za 9 dní sme najazdili cca 3000 km a navštívili 27 hradov, pevností a zámkov v Rakúsku, Taliansku a Slovinsku. Hneď na začiatok by som rád poďakoval firme Waragod za ich podporu môjho cestovania ako takého a tak isto za veľkú podporu tejto našej „expedície“. Aj vďaka nim vám môžem prinášať svoje zážitky z cestovania a uverejňovať ich na svojom webe.

Všetko to vypuklo 24.6.´22 cca o druhej hodine rannej kedy sme vyrazili z Trenčína smer dobrodružstvo. Posádka bola klasika tak ako vždy; moja maličkosť spolu s mojou polovičkou Kamilkou, synom Lucaskom (Lovec hradov junior), dcérou Lili a našim štvornohým cestovateľom menom Donny. Prvá povinná zastávka bola v Bratislave a odtiaľ sme pokračovali do Rakúska. Dolné Rakúsko sme prešli ešte za tmy a do nášho prvého cieľa nám zostávalo ešte cca 200 km. Po ceste som samozrejme vďačne ukazoval mojej rodinke hrady, ktoré som už navštívil v minulosti: Frauenburg, Fohnsdorf, Judenburg

1. zastávka v Rakúsku

Náš prvý naplánovaný hrad sa nachádzal v Štajersku. O hrade Forchtenstein som už predtým vedel, že je pre verejnosť neprístupný avšak nedalo mi to a slušne som zaklopal na bránu a skúsil pootvoriť. Na moje prekvapenie bola brána odomknutá a dostali sme sa aspoň na nádvorie. Pri tomto hrade si treba dať pozor a nezameniť si ho s hradom Forchtenstein, kt. sa nachádza v Burgenlande.

Veľký a malý Lovec Hradov na hrade Forchenstein

Po tejto rozcvičke sme pokračovali k hradu Dürnstein (ten pre zmenu nezameňte s hradom Dürnstein v Hornom Rakúsku). Po týchto dvoch miestach nás už čakalo Korutánsko a jeho nádherné hrady. Do Korutánska som sa tešil už dávno pred cestou, špeciálne na hrad Hochosterwitz, ale nebudem predbiehať najskôr nás čakal hrad Petersberg, ktorý sa nachádza v historickom meste Friesach. Je to krásne mestečko, v ktorom sme okrem spomínaného hradu navštívili ešte západné opevnenie Rotturm, na ktoré sa dostanete z rovnakého parkoviska, ako na hrad Petersberg. To ale nie je zďaleka všetko, čo ponúka toto starobylé mestečko. Úplnou náhodou som narazil na niečo, čo vyzeralo ako ruina na menšom kopci. Stačilo trochu „gúglenia“ a objavil som zrúcaninu kostola Virgilienberg, ktorá stojí na mieste hradu. Nádherné miesto – presne toto mám rád na cestovaní, človek môže byť akokoľvek pripravený, vždy narazí na niečo nové.

Po tejto krásnej zastávke sme sa už vybrali k hlavnému cieľu tohto dňa a tým myslím hrad Hochosterwitz. Boli sme ešte pár km od hradu a navigácia má ťahala cez poľné cesty a v tom momente som ho zbadal v diaľke. Auto ešte pomaly išlo no ja som už vystupoval. Nikto z našej posádky nechápal čo sa deje a až po chvíli im to doplo. Zbadal som hrad, jeden z najkrajších v Rakúsku. Spravil som pár záberov a postupovali sme ďalej s tým, že takto som z auta ešte vyskakoval dvakrát. Hochosterwitz naozaj tvorí dominantu celému kraju a ťažko sa to slovami popisuje. Človek ho musí vidieť naživo. Poďme však naspäť k našej ceste. S autom sme sa dostali až pod hrad, kde je platené parkovisko (tuším to bolo prijateľných 5€). Po zakúpení lístkov (cca 50€ rodinný vstup) sme sa vybrali pomaly na hrad. Sú dve možnosti; prvá ísť peši a pozrieť si jeho 14! brán, alebo sa za poplatok vyviesť výťahom až hore na hrad. Rešpektujem, že pre starších ľudí je samozrejme pohodlnejšie si vybrať druhú možnosť no my sme neľutovali celý výstup. Čo sa týka hradu môžete sa po ňom slobodne pohybovať a pozrieť si exponáty (zákaz fotenia v interiéri zamrzel). Reštaurácia na nádvorí potešila a čo môže byť lepšie ako si dať čapované pivko priamo na hrade? Apropo vedeli ste, že v Rakúsku si môžete dať aj dve veľké pivá a môžete šoférovať?

Majestátny hrad Hochosterwitz

Pozornému oku okrem neskutočne krásneho výhľadu neujde ani ďalší hrad Taggenbrunn, ďalší cieľ našej cesty. Hrad má zaujímavú polohu, stojí na kopci obklopený vinicami a celkom nedávno prešiel rekonštrukciou. Parkovisko je priamo pri hrade, takže žiadny výstup sa nekonal. Na tomto hrade sme sa moc dlho nezdržali. Oveľa viac má lákal ďalší bod našej cesty a to zrúcanina hradu Liebenfels.

Je to parádna zrúcanina, ľahko prístupná. Čo trošku zamrzí sú otváracie hodiny, no my sme si to na hrade užili. Veľká veža je sprístupnená a ako bonus (po zdolaní cez 100 schodov) na vás čaká chladnička s minerálkou. Vychladená minerálka prišla vhod a zároveň sme dobrovoľným príspevkom podporili hrad. Jaj a zabudol som – po zaplatení vstupného sme dostali malú čokoládu s podobizňou hradu. Parádne boli aj veľké drevené lehátka na, ktorých sme si odpočinuli a nasávali hradnú atmosféru. Po prehliadke hradu sme sa občerstvili. Pri takýchto mojich výletoch mám vo zvyku nosiť si jedlo a pitie so sebou. Nerád zbytočne strácam čas, takže domáce rezne s chlebom boli v danej chvíli to najlepšie 🙂

Najedení pokračujeme ďalej smer Villach, okolo jazera Ossiacher See na hrad Landskron. Parkovanie pohodlné, bezplatné priamo pri hrade. Len čo vystúpime z auta, pozrieme na protiľahlú stranu a tam opice. Jedna, druhá, tretia a štvrtá. Pretriem si oči a oni tam stále poskakujú. Pretriem si znovu oči a už vidím plot. Začínam „gúgliť“ a hneď som múdrejší. Opičí kopec s voľne žijúcimi opicami. My však pokračujeme ďalej na hrad – snáď nabudúce. Hrad je voľne prístupný a sú z neho brutálne výhľady na spomínané jazero a okolie. Dávame menšiu preskúmavačku a v tom obrovská klietka a tam veľké plešaté vtáky – supy. Ďalej si všímam, že na hrade sídlia sokoliari, no nemali sme šťastie pre tento deň už neboli žiadne prehliadky. Určite sa sem ešte vrátime a vám všetkým, ktorí chodíte do Talianska cez Rakúsko odporúčam spraviť si sem menšiu zachádzku.

Toto bol náš posledný hrad, teraz nás už čakala cesta do mestečka Mallnitz. Ten, kto by si všetky tieto miesta, ktoré spomínam pozeral na mape, by sa asi pýtal; prečo, keď ideme do Talianska sme to teraz stočili úplne iným smerom? V Mallnitzi sme mali zajednaný hotel a na ďalší deň som mal v pláne navštíviť ďalšie hrady, no hlavne ten jeden. Ten ktorý som si dal dokonca vytetovať s podmienkou, že ho raz navštívim. Mallnitz je veľmi pekné mestečko ukryté v horách a cesta serpentínami stojí za to. Ináč po ceste sme videli ďalší hrad, no my sme už boli mysľou v hotelovom apartmáne. Ubytovaní sme boli v hoteli: Mallnitz Appartements. Ubytko bolo super avšak pizza z miestnej reštaurácie už nie.

Výhľad z hotela na mestečko Mallnitz

Po kvalitnom spánku a dobrých raňajkách sme boli pripravení pokračovať smer Taliansko, no ešte nás čakalo pár zastávok. Ako prvá bol hrad Groppenstein (ten, ktorý sme videli cestou na hotel). Hrad celkom pekný, no čo z neho, keď neprístupný a uzavretý. Pofotil som čo sa dalo aspoň z diaľky a mysľou som bol na hrade Falkenstein. Žiaľ na hrade Falkenstein (dolný hrad) ma čakalo podobné sklamanie. Dá sa povedať, že celá táto zastávka s tým, že po ceste do Talianska zastavíme v Korutánsku a prespíme tu, bola robená kvôli tomuto hradu. Áno hrad uzavretý a žiadne informácie prečo. Veľká škoda, tešili sme sa naň. Je pravda, že je impozantný aj z vonkajšej strany, ale aj tak som bol trochu sklamaný.

Môj vysnívaný Falkenstein

Chuť som sa rozhodol napraviť na hrade Gmünd. Bola to síce menšia zachádzka, ale oplatilo sa. Hrad stojí priamo v rovnomennom mestečku. Pod hradom veľké parkovisko, takže žiaden problém. Výstup je otázkou pár minút. Hrad je voľne prístupný a nachádza sa tam aj reštaurácia. Spolu s deckami sme preskúmali podzemie, nafotili čo sa dalo a spokojní sme sa vrátili k autu.

Teraz nás už čakala cesta do Talianska. Nebol by som to však ja, keby som po ceste nehľadal na každom kopci nejaký ten hrad, alebo pevnosť. Mám rád cestu z Tarvisia smerom na Udine. Tunely, mosty a krásne hory. Vždy si to vychutnávam a tentokrát som hneď za hranicami spozoroval nejakú zrúcaninu (pevnosť z l. svetovej vojny). Budúci rok to tam pôjdem preskúmať.

Cesta do Talianska

Tento deň sme zakončili v meste Lignano Sabbiadoro, kde sme sa ubytovali v apartmáne priamo na pláži s výhľadom na more. Čo bol môj sen. Čo sa týka tohto mesta, môžem len odporúčať. Pekné pláže a príjemné mestečko a čo je hlavné je veľmi vhodné pokiaľ máte štvornohého miláčika, tak ako my. Najbližšie dva dni sme si dali pokoj s hradmi a cestovaním. Užívali sme si more, taliansku kuchyňu (hlavne pizzu) a celkovú atmosféru.

Rodinka Lovca Hradov v Taliansku

Po načerpaní nových síl sme vyrazili smer dobrodružstvo. Začali sme v menšom, ale o to zaujímavejšom mestečku Gradisca D’Isonzo. Ako prvé sme si pozreli mestské opevnenie, na ktorom sa podieľal aj Leonardo da Vinci.

Návštevu Gradisca D’Isonzo sme si užili

Odtiaľ sme sa presunuli k hradu, kt. bol však neprístupný. Ďalší cieľ bol Castello Di Rubbia, tu však prišlo opäť sklamanie, lebo hrad bol uzavretý a nedalo sa k nemu ani poriadne dostať. Našťastie neďaleko, na hranici so Slovinskom sa nachádza staré mesto Goriza a nad ním stojí hrad. Tento deň nám však nebolo asi dopriate, aj tento hrad bol uzavretý z dôvodu rekonštrukcie avšak dalo sa aj tak čo to pozrieť a nafotiť. Späť do Lignana sme to mali asi hodinu cesty a ešte sme stihli večernú prechádzku mestom spolu s návštevou menšieho majáku.

Maják v Lignane

Pokiaľ ste sa dostali až sem a aspoň trochu sa vám páči moje rozprávanie, tak potom sa môžete tešiť na druhú časť nášho Waragod tripu. Dozviete sa napríklad, ako sme navštívili hrad Predjama, pozreli si zámok Castello Di Miramare a veľa veľa ďalších zaujímavých miest.

———-

Koniec I. kapitoly

Sponzor tejto cesty
Sledujte ma na Instagrame