Waragod trip leto 2022 (kapitola II.)

V predošlom blogu som sa vám snažil priblížiť začiatok našej cesty a prvé dni nášho hradného Waragod tripu. Rozobrali sme si Rakúsko a trochu málo z Talianska. Teraz by som vám vyrozprával druhú polovicu z nášho dobrodružstva.

Nikdy predtým som nebol v Slovinsku, ale hltal som každý jeden článok/fotografiu, vždy keď sa objavil nejaký príspevok o hrade z tejto malej, ale o to malebnejšej krajiny. Špeciálne miesto mala vždy Predjama. Sníval som o tomto mieste, že sa tam raz vyberiem a ukážem tento hrad aj svojej rodine.

Po pár dňoch kúpania a užívania si pláži v našom dočasnom domove v Lignane nastal „deň D“ a v skorých ranných hodinách sme vyrazili smer Slovinsko. Samozrejme najviac som to prežíval ja, hrady boli vybraté, cesta naplánovaná. Stačilo len vyraziť. Cesta bola príjemná, predsa len ide sa väčšinou len po diaľnici. Avšak nebol by som to ja, keby som ešte v Taliansku „neobjavil“ pre mňa nový hrad. Rýchle zaznačenie polohy a pokračovali sme ďalej (neskôr sa o tomto pre mňa novom hrade rozpíšem). Ani sme nevedeli poriadne ako a boli sme vo vytúženom Slovisnku. Aj takto z diaľnice sme sa do tejto krajiny zamilovali. Cesta nám rýchlo plynula a čochvíľa sme zišli z diaľnice a už nám zostávalo len pár km do cieľa. Zámerne som zvolil skorší príchod na miesto a oplatilo sa. Auto sme odparkovali na platenom parkovisku. Na nič som nečakal a rozbehol som sa smerom k hradu. Žiaľ to je u mňa bežné – ja, keď „zacítim“ hrad tak idem. Predjama nesklamala, na prvý pohľad som si tento hrad zamiloval. Jaskynné hrady mám veľmi rád a vždy si ich užívam. Napríklad taký Puxerloch je úžasný, no to je už len pár múrov. Toto je naozajstný veľký (najväčší jaskynný hrad na svete) hrad. Po chvíli ma už dohnal aj zbytok našej expedície. Spravili sme pár fotiek a presunuli sme sa k vchodu do hradu. Tam som samozrejme zistil, že lístky som si mal kúpiť dopredu na internete, čo je samozrejme dobrá myšlienka, ale dajú sa kúpiť aj v infocentre. Takže som sa presunul naspäť a bol zakúpiť lístky. Čo sa týka lístkov nie je to zrovna lacný špás. Za jeden dospelý a dva detské som dal skoro 50€ a to sa bavíme len o hrade. V ponuke je viacero balíčkov. Napríklad prehliadka hradu a jaskyne. My sme však mali v pláne pokračovať na ďalšie hrady. Jaskyňa nám tak zostala pre niekedy nabudúce. Nevýhoda takýchto hradov je, že pes má vstup zakázaný, čo samozrejme chápem. No na druhú stranu zostala moja ženuška ochudobnená o super zážitok.

Skorší príchod sa nám oplatil. Na hrade sme boli sami až na jeden pár z Nemecka. Jaj ešte som zabudol, pri vstupe sme dostali prehrávač, ktorý vám v češtine postupne prehráva celú cestu po hrade. Veľmi dobrá vec. Nebudem vám tu teraz rozpisovať historické fakty, ktoré si buď môžete „vygoogliť“, alebo ešte lepšie zobrať sa sem osobne. Najviac ma však zaujala najstaršia časť hradu, ktorá sa nachádza v jaskyni. Samozrejme povinné doplnenie magnetiek pre celú rodinu nesmelo chýbať. Menší obchodík so suvenírmi sa nachádza priamo na hrade. Čo sa týka gastra, tak pred hradom sa nachádza aj reštaurácia. My však na takéto veci nemáme čas, keď sa cestuje, tak sa cestuje. Jedlo sa rieši až potom. Na parkovisku potešili aspoň bezplatné toalety. V dnešnej dobe aj takáto maličkosť poteší, že človek nemusí platiť za všetko. Znovu sa budem opakovať, ale určite odporúčam navštíviť hrad ráno kedy je veľká šanca sa vyhnúť davom ľudí.

Prvý cieľ našej cesty sme úspešne a spokojne absolvovali. Teraz nás čakala asi 40 minútová cesta na hrad Črni Kal. Ďalšie miesto, ktoré ako som prvý krát zbadal v nejakom príspevku na FB, tak som si hneď povedal, že tam musím ísť. Črni Kal je brutálne miesto. Hrad je síce malý, no je postavený na úžasnom mieste. Zatiaľ som nič podobné ešte nenavštívil. Výhľady sú neskutočné, najviac však dominuje pohľad na najväčší viadukt v Slovinsku. Opäť sme mali šťastie a na hrade sme boli len my a tak sme si to užili do sýtosti. Od menšieho parkoviska to je pár minútová, trochu strmšia cesta, ale nič čo by sme nezvládli.

Po tomto mega zážitku nás čakal ešte väčší a to ďalší jaskynný hrad. Posledné zvyšky tohto hradu sa nachádzajú nad dedinkou Osp. Trošku som mal menšie problémy s parkovaním a samotným lokalizovaním hradu. Našťastie ma miestni nasmerovali až k jaskyni. Aby som to zopakoval, tri hrady a všetko neskutočné zážitky a to sme boli ešte len v polke dňa.

Ďalším našim cieľom bol hrad Socerb. Tu bola jedinečná cesta, nakoľko hrad sa nachádza na hranici Talianska a Slovinska. Úzka cesta prechádzala raz jednou krajinou, potom pre zmenu druhou. Serpentínami sa sme sa pomaly dostali až k nášmu cieľu. Na naše sklamanie bol hrad zavretý. Mali sme v pláne si tam dať aj obed, nakoľko sa na hrade nachádza aj reštaurácia. Nebolo nám dopriate. Aspoň, že výhľady boli neskutočne nádherné.

Adrenalínová cesta naspäť dolu a potom už len svižným tempom do veľkého talianskeho prístavného mesta Terst. Najskôr sme však museli vyriešiť jedlo, istil to známy reťazec s rýchlym občerstvením. Tu potom prebehla bojová porada.

Cieľ bol jasný – Castello Di San Giusto, no boli dve cesty na výber. Hlavnými cestami, alebo postrannými ulicami. Vyhrala druhá možnosť a poviem vám, to bol zážitok. Úzke cesty, kde prešlo ledva jedno auto a všadeprítomné motorky. Som zvyknutý, chodím po Viedni, ale toto bol iný level. Po takejto zaujímavej prehliadke mesta sme sa dostali na miesto. Na hrade sa nachádza lapidárium, múzeum zbraní a na hradbách sme sa občerstvili chladeným nealkom a popritom sme sa kochali nádherným výhľadom na mesto a more.

Po prehliadke hradu nás čakala už len cesta naspäť do apartmánu v meste Lignano. Vybral som cestu popri mori a samozrejme to bola tá správna voľba. Po chvíli sme narazili na tabuľu Castello Di Miramare. Neváhal som ani sekundu a už sme hľadali miesto na parkovanie neďaleko tohto nádherného zámku. Opäť sme mali šťastie a po zámockom parku sme sa prechádzali prakticky len my. Zámok je dokonale umiestnený priamo nad morom s výhľadom na mesto Terst. Bola to dokonalá bodka za úžasným dňom.

Ani sme sa nenazdali a blížil sa náš odchod domov. Plán bol taký, že z Talianska pôjdeme cez Rakúsko až domov. Nás však Slovinsko tak očarilo, že som Rakúsko vymenil za Slovinsko. Ešte ráno sme sa pobalili a vyrazili smer dobrodružstvo/cesta domov. Prvý cieľ bol menší hrad – pevnosť Rocca di Monfalcone, presne tá, ktorú som videl z diaľnice, keď sme prvý krát išli do Slovinska. Monfalcone je síce menší hrad, za to veľmi zaujímavý ako svojou polohou, tak aj konštrukciou. Mali sme šťastie, keďže bola sobota, hrad bol otvorený. Okrem iného sme si pozreli menšie múzeum jaskyniarstva.

Z hrádku sme videli aj náš ďalší cieľ a to mesto Duino a jeho dva hrady. V mestečku Duino nájdete dva hrady – starý a novší. Samozrejme som sa tešil hlavne na ten starší, čo je už prakticky len zrúcanina. O to väčšie bolo moje sklamanie, keď mi nebol umožnený vstup naň. Žiaľ po taliansky neviem a nemčinou som nepochodil.

Musel som sa uspokojiť len s novším hradom a bunkrom z druhej svetovej vojny, ktorý sa pri hrade nachádza. Hrad bol pekný aj expozícia, no najviac ma zaujala veža a hlavne výhľad z nej. Mohol som si aspoň takto z diaľky pozrieť aj spomínaný starý hrad, ktorý stojí neďaleko na skale priamo nad morom. Tento hrad som navštívil okolo obeda a teplota vzduchu ukazovala cez 30°C. Takže prehliadka spomínaného bunkru a s tým spojené schladenie prišlo vhod.

Ďalším našim cieľom po ceste domov bolo Slovinsko. Tu sme mali dve zastávky. Hrad v hlavnom meste Ľubľana a Celjski hrad. V hlavnom meste Slovinska sa nám veľmi páčilo, hrad stojí priamo v meste na kopci. Výhodou je, že autom sa dá dostať až k hradu. Nevýhodou, že tam bola práve svadba a nebolo kde zaparkovať. Taktiež sa treba pripraviť na väčší počet návštevníkov na tomto hrade.

Preto som sa trošku viacej tešil na hrad Celje, ktorý sa nachádza asi hodinu jazdy od hlavného mesta. Stari grad Celje dostal svoje meno po najvýznamnejšom rode v Slovinsku (Celjski). Autom sa dá dostať až priamo pod hrad. Hrad je rozsiahly, výhľady úžasné a dá sa tam aj občerstviť. Ideálne miesto pre rodinný výlet. Tu sme si spravili aj menšiu prestávku pred cestou do Rakúska.

V Rakúsku sme mali ešte jednu zastávku a to pôvodne hrad, teraz zámocký hotel Seggau. Žiaľ konala sa tam práve svadba, tak som aspoň pofotil čo sa dalo z exteriéru. Toto bola naša posledná hradná zastávka. Teraz nás čakala cesta cez Graz, Viedeň, Bratislavu až domov.

Po tomto úžasnom tripe, za ktorý ešte raz ďakujem svojej rodinke (trpezlivosť a ochota so mnou navštevovať všetky tie krásne miesta) a firme WARAGOD za ich materiálnu a finančnú podporu. Aj vďaka Waragodu môžem navštevovať a následne prinášať vám všetkým tipy na výlety, fotografie, informácie a rady.

Mimochodom hneď na druhý deň po príchode na Slovensko som navštívil hrady Pajštún a Kuchyňa. Na ďalší týždeň nasledoval trip región Gron, ale to už je iný príbeh. Snáď som vás týmto mojím blogom trochu motivoval, že aj z obyčajnej rodinnej dovolenky sa môže stať menšia „expedícia“.

—-

Koniec